Slovensko cestovanie: Náučný chodník Sitina

Popršalo pár dní a mraky sa ešte nevedeli rozhodnúť, či pršať ďalej, alebo odísť. Tak sme viac nečakali a zbalili si batoh. Spolu s dcérou sme sa vydali vybavení kapucňami do neďalekého lesa, ktorý sme doposiaľ nepoznali. A to žijeme iba kúsok, tak povediac nadohľad. Všetky ostatné lesné územia Bratislavy poznáme naspamäť, našťastie sme narazil na stránke mestskej časti Dúbravka na pojem "Sitina", vraj zaujímavý tip na výlet.

:: Slovensko > Cestovanie > Náučný chodník Sitina

Stačí sa držať tejto značky

Netušiac, že taký kopec jestvuje, však názov mi bol povedomý - tunel Sitina, pomenovaný vraj práve podľa kopca nad ním. No paráda, náučný chodník o dĺžke 3,5 km obohatený informačnými tabuľami o faune, flóre, geológii. Začína v Liščáku a tam aj končí. Na domovskej stránke sme si prečítali niekoľko dôležitých informácií - Náučný chodník Sitina a vyrazili za dobrodružstvom.

Mesto: Bratislava
Okres: Bratislava IV - Karlova Ves
Pohorie: Malé Karpaty
Geológia: jadrové pohorie
Východisko: Bratislava, Karlova Ves, Líščie údolie-Park SNP
Trasa: okruh západným svahom a vrcholovou časťou masívu Starý grunt – Nad Sitinou
Dĺžka: 3,5 km,
Prevýšenie: 85 m
Čas prechodu: asi 2 h
Počet tabúľ: 5 (jeden dvojstranný panel)
Náročnosť: ľahká trasa
Zameranie: prírodovedné, historické, lesnícke
Typ chodníka: samoobslužný, okružný, celoročný
Turistická značka: zeleno-biela
Kontakt: Mestské lesy Bratislava, Cesta mládeže 4, 831 01 Bratislava, tel. 02/54789035

Ľahkú trasu obľubujú aj dôchodcovia

Poznámka: Na trasu náučného chodníka možno nastúpiť na rôznych miestach, napr. z Parku SNP v Líščom údolí alebo červenou turistickou značkou od Mlynskej doliny (ul. Staré Grunty – Vretenová) alebo Kútikov (Púpavová ul.). Na prístupových bodoch sú na stromoch tabuľky s mapou náučného chodníka.

Prechádzky Líščim údolím patria k obľúbeným aktivitám najmä mamičiek z Karlovej Vsi. Málo z nich vie, že iba niekoľko metrov v lese, paralelne s cestou, vedie turistický chodník. Prejdeme si najprv celú promenádu Parku SNP, kde sa dá dobre kočíkovať po asfalte. Je vymedzený závorami, aby sem nejazdili autá. Z horného konca (od Juventy), kde sme zaparkovali, kráčame celým parkom nadol, aby som dcére ukázal, kde býva jej obľúbená moderátorka Adela. Tam je jeden zo 4 vstupov na náučný chodník. Z cesty odbočuje nenápadná lesná cestička smerujúca do lesa. Už po pár metroch narazíme na prvé huby a hneď nad nimi na strome vidíme mapku náučného chodníka Sitina. Miesto, kde sa náš výlet začína. Museli sme iba rozhodnúť, či okruh absolvujeme v smere hodinových ručičiek, alebo opačne.

Naklíčené žalude - budúce duby

Náučný chodník vedie lesom, celý čas takmer po vrstevnici, iba pár úsekov so stúpaním či klesaním. Ľahučká trasa, pobyt na čerstvom vzduchu, to máme radi. Pozorujeme všetko. Pre sedem ročné dieťa je les nekonečnou inšpiráciou. Dokáže udržať pozornosť nabrúsenú počas troch i viac hodín. Začíname značením trasy. Zisťujeme kde sa nachádza prvá zelenobiela značka a potom hľadáme druhú, tretiu. Každý spadnutý žaluď, z ktorého vyráža klíčok obdivujeme úctivo, lebo vieme že to je budúci strom.

Listy najrôznejších tvarov a farieb, ktoré dokáže vyfarbiť jeseň, ju zaujímajú a končia v košíku spolu s hubami a rôznofarebnými kamienkami. Zbierame aj palice zaujímavých tvarov až si pripadám ako zberateľ raždia. Pokúsil som sa uhrať palice do autu, aby som mal volné ruky na fotenie. Súhlasila, ale jednu si nechala pre seba.

Palica - spoločníčka na prechádzkach lesom

Niektoré deti sú výrazne zamerané na palice. Keď tento vzťah u dieťaťa objavíte, podporte ho! Mne sa z tejto detskej posadnutosti vyvinula láska k lesu a lesníctvu. Genetika asi zohráva aj v takýchto dannostiach viditeľné Ctrl+C -> Ctrl+V. Na mojom dieťati to dnes jasne vidím a vďaka tomu aj lepšie rozumiem, o čom mi často hovorili moji rodičia, o posadnutosti palicami v mojom detstve. Dnes spolu s dcérou pestujeme stromy najrôznejších druhov na chalupe aj voľnej prírode. Asi aj vďaka tejto spoločnej vlastnosti, hlbokej láske k paliciam. No nie je krásna tá prirodzená kresba na jej palici?

Určovanie dreva si necháme na neskoršie, možno o dva tri roky, keď dieťa prejaví prirodzený záujem. Mňa táto disciplína ohúrila na strednej, keď sme boli na exkurzii po vysokých školách a v aule Vysokej školy lesníckej vo Zvolene som videl vo vitrínach tie úžasné vzorky dreva a zistil, že sa líšia v rôznych vlastnostiach, nielen opticky. Napriek množstvu exotických drevín ma vtedy zaujalo najviac zo všetkých naše, jelšové drevo krásnej oranžovej farby.

RASTLINY A BYLINY SiTiNY

V lese na kopci Sitina na preslnených, najmä západných svahoch nad Parkom SNP, nájdete veľa krásnych bylín. Hneď ako zíde sneh, les je piný snežienok, potom nastupujú fialky, chochlačky, najmä v máji a júni tu kvitne veľa druhov krásnych bylín. Iné zasa tvoria zelený podrast lesa a žijú v spoločenstvách so stromami a kríkmi. Na náučnom chodníku sa miestami budete cítiť ako v botanickej záhrade. Ďalej vám predstavíme niekoľko najrozšírenejších ale tiež vzácnych druhov bylín zo Sitiny.

Prvá informačná tabuľa

Chodník sa vlní a za jednou zo zákrut sa objavila prvá informačná tabuľa, Rastliny Sitiny a byliny. Oboznámi nás s flórou, ktorá je charakteristická pre zalesnenú a preslnenú oblasť Sitina. Hneď zjari sa na prevažne západných svahoch lesa objavujú snežienky, ktoré následujú fialky a chochlačky. Na jesennej prechádzke môžeme pozorovať pestré sfarbenie lesa a v žltom, červenom i hnedom lístí prekvapia svieže listy lastovičníka väčšieho, mednička jednokvetá, áron alpský.

Naučili sme sa, ktoré byliny sú jedovaté, ktoré majú krásne veľké kvety, ktoré sú invazívne a čo to znamená. Jeseň sa výrazne podpísala na bylinách, pozorovať sa dali iba niektoré z uvedených na tabuli. V jesennej prírode jasne dominoval lastovičník, ktorý bol v prvých novembrových dňoch ešte takýto nádherný svieži, hoci kvitnúť prestal už pred mesiacom.

Lastovičník väčší

Lastovičník väčší / Chelidonium majus je trvácna rastlina z čeľade makovité. Má hrubý valcovitý rozkorenený z vonka červenohnedý, vnútri pomarančovožltý podzemok. Je rozšírený v miernom pásme Eurázie a takisto aj iných kontinentov. Rastlina má dlhú tradíciu liečebného využitia, ktorá sa datuje až do staroveku.

Fialka lesná

Fialka lesná / Viola reichenbachiana - po snežienke prvý jarný kvietok, všetci ju poznajú. Fialka lesná je rastlina z čeľade fialkovité. Je to kvitnúca jarná bylina, lesná trvalka, vysoká 5-20 cm. Byľ je vystúpavá, dole rozkonárená. Dlho stopkaté, vajcovito končisté, prízemné listy so srdcovitou bázou sú v ružici. Úzko kopijovité prílistky sú strapkaté.

HUBY SiTiNY

Jeseň na Sitine je bohatá aj na huby. Nachádza sa tu niekoľko desiatok druhov húb. Sú medzi nimi aj veľmi hodnotné a vzácne. Ak chceme uviesť dieťa do mykológie, mali by sme pozornosť venovať aj jedovatým hubám. Je bezpečné, ak dôkladne poznáme najmä huby jedovaté, nie je ich až tak veľa, preto sa pustime do poznávania najprv doma s atlasom a potom na prechádzke, čo nájdeme.

Muchotrávka citrónovožltá biela / Amanita citrina var. alba

Muchotrávka citrónovožltá biela (Amanita citrina var. alba) rastie v listnatých aj ihličnatých lesoch, najčastejšie v smrečinách, bučinách a dubinách, od konca júna do polovice novembra. Klobúk je široký 40-100 mm žltkastý až biely. Lupene sú belavé až žltkasté s vločkatým ostrím. Spočiatku ho zakrýva biela blana, z ktorej ostáva neskôr na hlúbiku žltkastý až biely závojček. Hlúbik je sprvu široko vretenovitý, neskôr válcovitý, vysoký 60-120 mm, hrubý 7-15 mm. V zemi má odsaditú pologuľovitú až takmer guľovitú hľuzu priemeru 25-40 mm. Dužina je biela, pod pokožkou klobúka citrónovo biela. Zapácha po zemiakoch alebo reďkovkovo. Chuť má reďkovkovitú, zvieravú. Je mierne jedovatá. Vyskytuje sa hojne v nížinatých oblastiach, v podhorí.

Pečiarka nádherná / Agaricus urinascens

Pečiarka nádherná (Agaricus urinascens) výborný príklad podobnosti jedlej a jedovatej huby nám bol ponúknutý hneď pri vstupe do lesa. Na okraji lúky, pod lesom čupel tento mladý biely šampiňón (pečiarka). Ak sa pozrieme na vyššie uvedenú muchotrávku, ľahko by sme si ich mohli zameniť. Ukážme si preto rozdiely, aby sme vedeli huby správne určiť. Pečiarok je vyše 40 druhov. Nie je jednoduché určiť ich na prvý pohľad. Potrebujeme vedieť viac, než len vonkajšie chareristiky - les, vôňu, chuť, rez, ročné obdobie, počasie.

Rozdiely pečiarka-muchotrávka klobúk majú pečiarky spočiatku guľovitý, uzavretý, s okrajmi primknutými k hlúbiku (podobne ako muchotrávka). Cez noc sa nám mladá guľatá a uzatvorená pečiarka v chladničke roztvorila a mohli sme si ju pozrieť aj zospodu. Lupene sú svetlé naružovkasté, postupne ako huba stárne sa menia (tmavnú) až takmer do čierna (odlišnosť). Blana, ktorá kryje klobúčik zospodu, sa roztrhne a časť v podobe prstenca ostane na hlúbiku, zbytok tvorí viditeľný rozstrapkaný okraj klobúka (podobnosť). Po rozkrojení pečiarka krásne hubovo vonia (odlišnosť), niektoré druhy na reze žltnú iné ostávajú biele. Významným rozdielom oproti muchotrávke je neprítomnosť hľuzy. Hlúbik pečiarky je akoby priamo zapichnutý v zemi, bez dolnej guličky typickej pre muchotrávky (dôležitá odlišnosť).

Podpňovka obecná (Václavka) / Armillaria mellea

Podpňovky patria k obľúbeným hubám, pretože rastú okolo 28. septembra na Václava, preto sú ľudovo nazývané Václavky. Je ich viac odrôd

GEOLÓGiA SiTiNY

Vŕšok Sitina sa nachádza pri juhozápadnom zakončení kryštalického jadra pohoria Malé Karpaty. Na svahoch, na plochom hrebeni aj priamo na náučnom chodníku sa nachádza pomerne dosť odkryvov a východov horniny na povrch. Tvorí ho takzvaná „žula bratislavského typu“. To znamená zväčša hrubozrnné muskovitické, až muskoviticko biotitické granity a vo väčšej miere granodiority. Sú bohaté na pegmatitické výrastlice živcov alebo kremeňa či sľudy, čo sú výrazne hrubozrnné výplne žíl – prasklín v hornine vzniknutých pri jej tuhnutí. (obr.)

Žula - patrí medzi hlbinné vyvreliny, čiže magmatické horniny, ktoré vznikli pomalým tuhnutím roztavenej horniny pod zemským povrchom. Je tvorená zrnami kremeňa, živcov a sľúd. Používa sa v stavebníctve najmä na obklady fasád a schodísk. Za najkvalitnejšiu sa považuje žula s ružovými zrnami draselných živcov.

Kremeň - Je tu mliečnej až sklovito šedej farby, s početnými trhlinami. (obr.) Je to kysličník kremičitý – SiO₂ . Kremeň je surovina na výrobu skla. Kremenný piesok sa pretaví v peci, z taveniny sa vytvaruje pohár alebo okenná tabuľa. Najviac kremeňa sa vyskytuje v štrkopieskových riečnych naplaveninách, odkiaľ sa dá dobre ťažiť.

Živce - Sú to hlavné minerály, ktoré tvoria pôdu. Obsahujú hliník a zásadité prvky draslík, sodík, vápnik. Živec draselný má chemický vzorec KAlSi₃O₈, sodný NaAlSi₃O₈, vápenatý CaAl₂Si₂O₈. Tu sa viac vyskytuje svetlo zelenkavý a jemne modrastý vápenatý (obr.) a bledý sodný živec. (obr.) Zo živcov ich rozpadom vznikajú íly a hliny. Hliny tvoria aj veľké ložiská, v ktorých sa ťaží surovina na výrobu tehál. Z kvalitných ílov sa vyrába porcelán.

Sľudy – Na úlomkoch sa tu dajú nájsť aj niekoľko centimetrov veľké šupiny svetlej sľudy - muskovitu. Je to chemicky zásaditý hlinitokremičitan draselný - KAl₂(Si3Al)O₁₀(OH,F)₂. (obr.) Je krehká, veľmi ľahko sa rozpadá a na chodníkoch sa občas zalesknú na slnečnom svetle už len jej drobné úlomky. V stredoveku sa veľké kusy muskovitu používali ako okenné tabule.