Jantárová cesta

Jantárová cesta je označenie prastarej obchodnej trasy spájajúcej pobrežie Baltu na severe Európy s civilizovaným pobrežím Jadranu na juhu. Najintenzívnejšie sa využívala najmä v období od konca 7. stor. pred n. l. až do 5. stor. n. l. Jantár Využíval sa na výrobu ozdobných predmetov.

:: Slovensko > Cestovanie > Jantárová cesta

Jantár, ako dôležitá komodita a vysoko cenená surovina s magickou mocou, bol charakteristickým vývozným artiklom pobaltských krajín, o ktorý mala záujem Rímska ríša, bol po tejto trase dopravovaný od Baltu na juh, do Talianska, Grécka a ďalej Egypta.

Okrem jantáru sa smerom na juh prepravovali najmä kožušiny, kože a otroci, med, smerom na sever zasa výrobky z drahých kovov či zo skla, luxusné výrobky stredomorských dielní. Cesta vychádzala z mesta Aquileia na severe jadranského pobrežia, pokračovala cez miesta a mestá: Emona (Ľubľana), Savaria (Szombathely), Scarbantia (Šopron), Carnuntum, Devín, Moravská brána, Bruna (Brno), Vratislavia (Vroclav), Calisia (Kalisz) a oblasť dnešného mesta Toruň k delte rieky Visla a pozdĺž východobaltského pobrežia, ktoré bolo bohaté na náleziská jantáru, až k Petrohradu. Prvýkrát sa objavuje pojem jantárová cesta v písomných záznamoch Plinia Staršieho, ktorý prináša správu o urodzenom Rimanovi, ktorý sa za Nerovej vlády vypravil po Jantárovej ceste na pobrežie Baltského mora a získať tam jantár a dopraviť ho do Ríma.

Územím dnešného Slovenska prechádzala Jantárová cesta Devínskou bránou a viedla pod západnými svahmi Malých a Bielych Karpát. Jedna z vedľajších trás viedla od Devínskej brány cez dnešnú Bratislavu, pozdĺž juhovýchodných svahov Malých Karpát popri Dudváhu po Čachtice, popri Váhu do Trenčína a Vlárskym alebo Jablunkovským priesmykom sa napájala opäť na hlavnú trasu.

Jantár, ťažba, preprava, výroba šperkov

Baltský jantár pochádza z rozsiahlych lesných oblastí, ktoré v eocéne pokrývali veľké časti dnešnej Škandinávie, pobaltských štátov a Ruska. Z miesta svojho vzniku bola omývaná prevažne fluviálnymi vplyvmi do morskej oblasti nachádzajúcej sa v tom čase zhruba na juh od tejto lesnej oblasti. Výsledné jantárové ložisko, pozostávajúce z morských pieskov zmiešaných s glaukonitom, je takzvaná „modrá zem“, ktorá sa objavuje v Samlande. Toto jantárové ložisko bolo známe dávno pred antikou. Niet pochýb o tom, že obyvatelia pobrežného regiónu, ktorí sa usadili v delte Visly, vyrábali šperky a kultové predmety z jantáru vyplaveného na pobreží Samlandu a už s jantárom svižne obchodovali.

V priebehu štvrtohorného postupu ľadu sa hrudy tejto modrej zeme roztrhli a transportovali s ľadom do vnútrozemia. Z tohto dôvodu sa jantár vyskytuje až po hranice námrazy ľadovcového pokroku a v usadeninách prúdov topenej vody, ktoré vznikajú rozmrazením ľadu. Tam, kde boli hrudy modrej zeme koherentnejšie ukladané počas ľadových príkrokov Vislovského ľadovca, ktoré sa skončili pred viac ako 12.000 rokmi, sa jantár môže vyskytovať aj lokálne vo vnútrozemských oblastiach. Rozsah takýchto udalostí však nie je ani zďaleka porovnateľný s rozsahom Modrej Zeme v Samlande a je príliš malý na to, aby slúžil ako základ pre rozvoj trvalého systematického obchodu.

Cielená ťažba takýchto ložísk sa uskutočňovala opakovane v historických dobách, ale zriedka systematicky počas dlhšieho časového obdobia, pretože ložiská sú dosť obmedzené aj za optimálnych podmienok a technické možnosti dostupné v skorších dobách neumožňovali vykopávky vo väčšom rozsahu. Je preto kontroverzné, či, kedy a ak áno, do akej miery sa tieto náleziská vnútrozemského jantáru využívali v praveku. Skôr sa dá predpokladať, že ťažba vnútrozemského jantáru sa väčšinou obmedzovala na zachytávanie povrchového jantáru. Niektorí archeológovia napriek tomu uzatvárajú systematický výkop prostredníctvom vykopávok na obdobie stredoveku a staroveku.

Turizmus a jantárová cesta

Takmer vo všetkých štátoch pozdĺž východorímskej trasy Jantárovej cesty sa postupne vytvorili iniciatívy na opätovné vytvorenie obchodnej cesty ako turistickej trasy, väčšinou v súvislosti s programami Európskej únie alebo UNWTO. Rakúske združenie jantárových ciest existuje v Rakúsku od roku 2001. Vytvára sieť múzeí a tematických parkov na tejto trase a prevádzkuje značku pre múzejné vzdelávanie. Európska značka Radfernweg Euro Velo 9 spája Baltské more s Jadranom a bola nazvaná Jantárová cesta. Obdobou je cyklotrasa "Železnou oponou". Na Slovensku bolo viacero zámerov vytvoriť obdobu takýchto programov, avšak slúžili skôr marketingu ich autorov, než reálnemu turizmu.