Transformácia alebo obnova?

Cestovný ruch a osobná doprava prešli takmer zo dňa na deň od zamerania na problémy nadmerného cestovného ruchu k nevída-nému prepadu obchodu. Prihliadnuc na pandémiu v roku 2020 existujú nulové vyhliadky pre cestovný ruch. Ako upozornila Svetová organizácia cestovného ruchu UNWTO, medzinárodný cestovný ruch by mohol v roku 2020 klesnúť až o 80% preto mnohé krajiny začali zmierňovať svoje prísne opatrenia na bloko-vanie. Je potrebné zamyslieť sa nad tým, čo požadujeme od budúcnosti cestovného ruchu, až vyjdeme zo súčasnej krízy.

:: Slovensko > Cestovanie > Transformácia alebo obnova

Podľa počtu je viac ako 90% všetkých podnikov v cestovnom ruchu zaradených do kategórie malých a stredných podnikov a mnoho z nich sú mikropodniky, ktoré zamestnávajú len málo alebo vôbec nie mimo najbližšej rodiny. Zánik touroperátora Thomasa Cooka v roku 2019 mnohé z týchto firiem tvrdo zasiahol. Teraz v roku 2020 zasiahla oblasť cestovného ruchu reakcia na COVID-19, bezprecedentnú globálnu krízu, ktorá priniesla zákazy cestovania, uzavretie hraníc, zrušenie podujatí, zatvorenie turistických ubytovacích zariadení a zrušenie letov po celom svete.

Hospodárska a sociálna stopa cestovného ruchu je nad úrovňou ekonomického a iných odvetví. Patrí medzi odvetvia najviac postihnuté krízou a je potrebná urgentná podpora vzhľadom na milióny pracovných miest, ktoré sú ohrozené milióny rizikových pracovných miest. Budú postihnuté pravdepodobne ženy, mladí a ľudia žijúci vo vidieckych komunitách. Nedávny príbeh v magazíne Travel Mole uviedol, že Svetová rada pre cestovný ruch WTTC naznačuje, že v dôsledku súčasnej krízy by mohlo dôjsť k strate až 100 miliónov pracovných miest v oblasti cestovného ruchu.

Celkový vplyv na výkony cestovného ruchu bude samozrejme závisieť od toho, ako stihnú zrušiť rôzne krajiny medzinárodné cestovné obmedzenia, pričom odhad na konci roka predstavuje pokles o 61% za podmienky, že sa hranice začnú znovu otvárať, a medzinárodné cestovné odporúčania nastúpia začiatkom júla tohto roku. Počíta sa so stratou 70% medzinárodných turistov, ak cestovanie nebude obnovené do septembra a s najhorším scenárom poklesu o 80%, ak budú cestovné obmedzenia platiť až do decembra. Pri týchto katastrofických scenároch nie je vôbec prekvapujúce, že existuje veľké zameranie na čo najrýchlejšie oživenie odvetvia cestovného ruchu v snahe zachrániť časť turistickej sezóny do roku 2020, aj keď sú na to prijaté opatrenia, ktoré zachovávajú zdravie cestujúcich, najmä u poskytovateľov ubytovania a medzinárodnej leteckej dopravy, je potrebné zlepšenie.

Po kríze zameranie na obnovu

V zaujímavom zamyslení Jim Butcher píše, že cestovanie a cestovný ruch oslobodili ľudstvo, preto si nemôžeme dovoliť ich stratiť kvôli pandémii, čo naznačuje, že sa musíme viac zamerať na oživenie ako na reformu priemyslu. Covid-19 spôsobuje katastrofu pre cestovný ruch a pohostinstvá. Z krátkodobého hľadiska došlo k strate miliónov pracovných miest a zničeniu podnikov. V stredno a dlhodobom horizonte je pravdepodobná hlboká recesia, ktorá bude mať trvalý dopad na kvalitu.

Turizmus a pohostenie sa spolieha na mobilitu a ľudský kontakt, dve veci, ktoré sa stali tvárou v tvár pandémii problematické. Niektorí sa obávajú, že sociálny dištanc prežije za hranicou Covid-19 ako novej kultúrnej normy vyvolanej strachom. Iní špekulujú o spôsoboch, ako správne umiestniť ľudí na pláži, v reštauráciách a v lietadlách. Iní píšu o tom, že z našej kultúry kde sú potriasanie a stisky rúk, objatia a bozky na líčka tradíciou, je už samotná pohostinnosť týmto vírusom ohrozená.

Zatiaľ čo bohatšie krajiny môžu byť schopné výrazne zmierniť najhoršie ekonomické dopady prostredníctvom opatrení, ktoré nemajú obdobu mimo vojny, budú mnohé turistické destinácie v menej bohatých krajinách zasiahnuté ešte viac. Toto zdôrazňuje nízka pravdepodobnosť, že dokážu nájsť na domácom trhu cestovného ruchu zdroje, ktoré budú kompenzovať straty z rozvinutej úrovne medzinárodného turizmu. Cestovateľská verejnosť Slovenska bude rozhodne výrazne strácať z dôvodu tohoto aspektu. Ekonomické náhrady z otgoingu suplované incomingom sú zanedbateľné napriek masovej marketingovej podpore vlády.

Ak niektorí predpovedajú, že krajiny ako napríklad Taliansko, kde je zvykom dovolenkovať doma, budú mať menšie straty, iní sú pesimisti aj pri takýchto svetových lídroch turizmu. Napriek dotáciam vlády na podporu domáceho cestovania, nepostačia vyťažené kapacity počas troch týždňov, kedy dovolenkujú Taliani v Taliansku, na naplnenie rozpočtu, keď ide o25% sezóny. 70-80% tržieb sa nachádza v nejasných podmienkach určených blokáciou, resp. uvoľnením.

Prichádzajú nápady na pomoc tomuto odvetviu. Niektoré firmy umožňujú zákazníkom preniesť rezerváciu tohtoročnej dovolenky na budúci rok. Veľké a malé pohostinské podniky tiež aktívne ponúkajú svoje schopnosti a vybavenie v službách boja proti Covid-19. Celkovo sa však priemysel pripravuje na obrovský krach. Mnohí sa budú usilovať zabezpečiť, aby bolo zotavenie čo najrýchlejšie a najkomplexnejšie.

Niektorí lídri v priemysle považujú pandémiu za príležitosť zasiahnuť, trochu sa pretočiť a zmeniť smer. V ich prejave sa skloňuje slovo reforma ako nevyhnutnosť v priebehu oživenia. A táto reforma sa často teší na zmenšené odvetvie a nižšiu úroveň mobility vo voľnom čase...

Pokračovanie: Vojna v cestovnom ruchu.

Socializácia, zameranie na reformu

Na opačnej strane stoja názory volajúce po reforme, namiesto oživenia turizmu. F.H.Desbiollesová navrhuje, aby sme sa zamerali na reformu cestovného ruchu, nie na predošlé formy fungovania tohto odvetvia. Píše: „zameranie sa na socializáciu cestovného ruchu by ho preorientovalo na verejné blaho“ a zahŕňal by také opatrenia, ako vládne uprednostňovanie miestnych podnikov pred nadnárodnými spoločnosťami, a prestať byť tak silno zameraný na marketingové postupy na neustály rast cestovného ruchu.

Radšej sa zamerať na alternatívne formy cestovného ruchu, ktoré uľahčujú verejné blaho, vrátane vzdelávacieho cestovného ruchu, občianskej vedy, sociálneho cestovného ruchu, komunitných výmen atď. Obhajuje tiež zameranie na alternatívne modely vrátane družstiev, sociálnych podnikov, neziskové organizácie a formy sociálnych podnikov.

Viac názorov tejto výraznej postavy pro-reformného riešenia krízy v turizme si prečítajte: Socializácia cestovného ruchu

Zvíťazí nakoniec mix?

Chápajúc všeobecné snahy čo najskôr sa vrátiť k podnikaniu, v neposlednom rade aj kvôli množstvu zamestnancov, ktorých živobytie bude tak vážne zasiahnuté, ak bude táto kríza pretrvávať a dôjde k najhoršiemu scenáru UNWTO. Už tento rok toľko ľudí nezrealizovalo dovolenku, z dôvodu obáv o verejné zdravie. Po minuloročnom krachu Thomasa Cooka, už teraz sa objavujú dôkazy o navyšovaní cien leteckých spoločností a cestovných kancelárií a agentúr, ktorí stanovili ceny svojich ponúk pre zvyšok roku 2020 mimo dosahu mnohých dovolenkárov. Môže to byť pokus o vrátenie ušlých výnosov, ale konečný výsledok bude zrejme zanedbateľný, ak si iba niektoré časti populácie môžu dovoliť zahraničné cestovanie, keď táto pandémia skončí.

Niet pochýb o tom, že tak ako v prípade pretrvávajúcich zmien, ktoré sa zaviedli na letiskách po teroristických útokoch z 11. septembra v USA, dôjde po cestovaní a cestovnom ruchu po COVID-19 k mnohým trvalým zmenám. Keď začneme vychádzať z tejto pandémie, už sa hovorí o tom, že niektoré formy sociálneho dištancovania sa stanú „novým normálom“.

Masový cestovný ruch s výsledným nadmerným cestovným ruchom a protituristickými náladami sa ukázal ako neudržateľný kvôli účinkom na prírodné a zastavané prostredie a na sociokultúrne aspekty cieľov. Prírodné prostredie ťaží zo súčasnej krízy v neposlednom rade prostredníctvom prudkého zníženia znečistenia, zastavané prostredie netrpí rovnakou záťažou na infraštruktúru, ale ekonomický dopad na miesta, ktoré sa spoliehajú na cestovný ruch, bude veľmi ťažko pociťovať mnoho ľudí, ktorí žijú a pracujú v turistických destináciách, najmä v SMTE. Musíme sa z tejto pandémie dostať a dúfať, že v postpandemickom svete by mohla existovať nejaká stredná cesta pre cestovanie a cestovný ruch - cesta, ktorá umožní reformu, keď sa budeme zotavovať.

Takáto reforma musí zabezpečiť, aby prístup k cestovaniu nebol elitársky, ale musí sa oveľa viac zameriavať na verejné blaho, kde cestovanie a cestovný ruch ponúka oveľa viac výhod miestam a ľuďom, ktorí slúžia priemyslu skôr ako veľkým nadnárodným spoločnostiam. Bez ohľadu na to, ako bude cestovný ruch a cestovanie vyzerať v postpandemickom svete, musí byť omnoho spravodlivejšie a tiež omnoho udržateľnejšie a odolnejšie ako to, čo sme mali predtým. Áno, musíme sa vrátiť k práci, ale pravdepodobne to nebude priamy návrat k práci ako obvykle.

kde cestovný ruch a cestovanie ponúka oveľa viac výhod miestam a ľuďom, ktorí slúžia skôr priemyslu, ako veľkým nadnárodným spoločnostiam. Bez ohľadu na to, ako cestovanie a cestovný ruch vyzerá v postpandemickom svete, musí byť omnoho spravodlivejšie a tiež omnoho udržateľnejšie a odolnejšie ako to, čo sme mali predtým.

Socializácia cestovného ruchu

Socializácia cestov­ného ruchu pre sociálnu a ekologickú spravodli­vosť po COVID-19 by mohla obnoviť cestovný ruch smerom k lepšej budúcnosti, t.j. aby sa cestovný ruch mohol zodpovedať sociálnym a ekologickým limitom planéty.

:: Slovensko > Cestovanie > Socializácia cestovného ruchu

Pandémia COVID-19 z rokov 2019 - 2020 má potenciál zmeniť odvetvie cestovného ruchu, ako aj kontext, v ktorom pôsobí. Táto globálna kríza, v ktorej boli v mnohých častiach sveta zastavené cestovanie, cestovný ruch, pohostinstvá a udalosti, poskytuje prí­le­žitosť odhaliť možnosti v tomto historickom transformačnom oka­mihu. Kritická analýza cestovného ruchu týchto udalostí stručne odhaľuje spôsoby, ako cestovný ruch podporuje neoliberálne ne­spra­vodlivosti a vykorisťovanie.

Pandemická kríza COVID-19 môže ponúknuť vzácnu a neoceniteľnú príležitosť prehodnotiť a obnoviť cestovný ruch smerom k lepšej ce­ste do budúcnosti. Samotné „zodpovedné“ prístupy k cestovnému ruchu však neponúknu dostatočnú kapacitu na to, aby sa takýto re­set umožnil. Namiesto toho takáto vízia si vyžaduje rámec cesto­vné­ho ruchu zameraného na komunitu, ktorý predefinuje a pre­orien­tuje cestovný ruch na základe práv a záujmov miestnych spo­ločenstiev a miestnych národov. Teoreticky takýto prístup zahŕňa spôsob, akým by sa dal „socializovať“ cestovný ruch nedávnou verejnoprospešnou činnosťou. To je nevyhnutné pre to, aby sa cestovný ruch mohol zodpovedať sociálnym a ekologickým limitom planéty.

Celosvetové zastavenie cestovania

Príchod COVID-19 sa považoval za zlomový okamih. Pokiaľ ide o cestovný ruch, stalo sa nemysliteľné. Zatiaľ čo predtým priemysel zápasil s obavami z nadmerného cestovného ruchu, zrazu sme boli katapultovaní do kolapsu celého odvetvia. Je to tak preto, lebo se­ktory cestovného ruchu, pohostinstiev a podujatí boli ochromené vlá­dnymi snahami o obmedzenie a kontrolu pandémie.

Uzatvorili sa hranice, zakázalo sa cestovanie, obmedzili sa spolo­čen­ské aktivity a ľuďom bolo povedané, aby zostali vo svojich domovoch. Pri uskutočňovaní týchto opatrení sa vlády na celom svete snažia nájsť rovnováhu medzi udržaním ich ekonomiky v chode a prevenciou nebezpečnej úrovne nezamestnanosti a depri­vá­cie, zatiaľ čo sa snažia reagovať na naliehavé požiadavky v oblasti verejného zdravia, ktoré sú nevyhnutné na zabránenie kolapsu zdravotných systémov a hromadným úmrtiam.

Za takýchto zložitých okolností je zrejmé, že uplynula jedna éra, je však príliš skoro na to, aby sme určili, čo sa objaví. Vo svete, kde rastúca nerovnosť viedla k obrovskému počtu zraniteľného obyva­teľ­stva, je zrejmé, že pandémia COVID-19 a kroky na riešenie jej šírenia neprimeraným a smrteľným spôsobom ovplyvňujú tieto zraniteľné spoločenstvá (pozri napr. Evelyn, 2020; Kazmin, 2020).

Aj keď by sa mohlo zdať, že uprostred globálnej krízy majú obavy z cestovného ruchu druhoradý význam, nemusí to byť nevyhnutne pravda kvôli významnej úlohe, ktorú cestovný ruch zohral v plá­noch hospo­dárskeho rastu a rozvoja mnohých národov. Medziná­rod­ný a domáci cestovný ruch bol účinne odstavený ako nešťastné obete krízy. Svetová organizácia cestovného ruchu UNWTO 2020 tvrdila, že „náš sektor bol najviac zasiahnutý krízou“, a navrhla program obnovy.

Rastúca nezamestnanosť, hospodárske škody a nestabilita a bez­pre­ce­dentná veľkosť vládnych intervencií zameraných na riešenie hospodárskej krízy poukazujú na to, že cestovanie, cestovný ruch a pohostinstvo sú piliermi mnohých ekonomík po celom svete.

Úsilie o návrat CR do starých koľají

Cestovný ruch a jeho pridružené odvetvia už predtým zažili početné krí­zy, vrátane tsunami v roku 2005 v oblasti Indického oceánu, do­pa­dov teroristických útokov „z 11. septembra“ na USA v roku 2001 a predchádzajúcich pandémií, ako napríklad kríza prasacej chrípky z roku 2009. Na základe týchto skúseností sa vyvinul súbor ná­stro­jov na riadenie rizika, zmierňovanie dopadov a zotavenie sa z krízy (napr. Lynch, 2004 ), ako aj nedávne zameranie na odolnosť (Hall et al., 2018 ). Pandémia COVID-19 má však oveľa väčší rozsah ako predchádzajúce krízy kvôli svojmu globálnemu rozsahu a roz­siah­lemu zastaveniu cestovania, podnikania a životných aktivít.

Je predvídateľné, že priemyselné odvetvia, ako je cestovný ruch, sa bude usilovať o návrat k obvyklému stavu a hľadať podiel vládnych stimulačných balíkov a intervencií. Napríklad jedna z najväčších svetových nadnárodných spoločností v oblasti cestovného ruchu, Tui, hľadá pomoc od britskej a nemeckej vlády a naznačila, že zni­žuje náklady na svoje globálne operácie (Hancock, 2020 ).

Letecké spoločnosti na celom svete sa prezentujú ako aspekty kritickej dopravnej infraštruktúry a tiež hľadajú vládne záchranné balíčky a balíčky. Letecká spoločnosť Qantas Airlines je jedným z príkladov, ktorý je kritizovaný za tvrdé škrty v zamestnancoch pri hľadaní štátnej pomoci napriek rekordným ziskom v minulých rokoch (Butler, 2020).

Správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uvádza: „Priemysel sa teraz zameriava na zabezpečenie kontinuity podnikania aj napriek kríze“ (OECD, 2020 , s. 6). Vzniká otázka, aká bude rovnováha medzi podporou nadnárodných spoločností cestovného ruchu, malými podnikmi v cestovnom ruchu, zrani­teľ­nými pracovníkmi cestovného ruchu a cieľovými komunitami v prostredí, ktoré spochybňuje samotné základy súčasných eko­no­mic­kých systémov?

Napriek takémuto úsiliu umožniť čo najskôr návrat k „obvyklému stavu“ niektorí to označili za transformačný moment otvárajúci možnosti obnovenia cestovného ruchu. UNWTO sa chopila tejto rétoriky: "Turizmus má potenciál zotaviť sa a znovu sa etablovať ako kľúčová súčasť národných ekonomík a širšej agendy trvalo udržateľného rozvoja."

Táto kríza môže tiež ponúknuť jedinečnú príležitosť na formovanie odvetvia, aby sa zabezpečilo, že nielen rastie, ale rastie aj lepšie, pričom prioritou je inkluzívnosť, udržateľnosť a tiež zodpovednosť. Okrem toho by sa pri budovaní budúcnosti mala venovať osobitná pozornosť budovaniu odolnosti a podpore udržateľnosti na všetkých úrovniach (UNWTO, 2020b, s. 33).

Ekologická a sociálna nespravodlivosť

Mali by sme si byť kriticky vedomí cieľov tejto rétoriky zo strany priemyslu, ktorý odolával podstatným zmenám napriek rozšírenej kritike a dokonca protestom a nepokojom (Cassinger, 2019 ; Hig­gins-Desbiolles, 2008).

Táto analýza sa zameriava na problém cestovného ruchu v neo­li­be­rálnych kontextoch a ponúka prípadovú štúdiu odvetvia výletného cestovného ruchu, aby ilustrovala, ako z toho vyplýva ekologická a sociálna nespravodlivosť.

Po úvahách o tom, že kríza ponúka príležitosť na obnovenie ces­tov­ného ruchu, tento článok odhaľuje falošný prísľub „zodpovedných“ riešení cestovného ruchu. Namiesto toho táto práca vychádza z nedávnej analýzy predefinovania a preorientovania cestovného ruchu a ponúka nové pohľady na prehodnotenie cestovného ruchu jeho „socializáciou“. Takéto úsilie je dôležité v tomto okamihu, keď sú možnosti transformačných zmien možné vďaka prerušeniu ob­chod­nej činnosti pandémie ako obvykle.

Pokračovanie, ďalšie štúdium

F. Higgins-Desbiolles - Socialising tourism for social and ecological justice after COVID-19 - Socializácia cestovného ruchu pre sociálnu a ekologickú spravodlivosť po COVID-19.

F. Higgins-Desbiolles - The “war over tourism”: challenges to sustainable tourism in the tourism academy after COVID-19 - Vojna o cestovný ruch; výzvy pre trvalo udržateľný cestovný ruch v akadémii cestovného ruchu po COVID-19.

F. Higgins-Desbiolles - Transformative change through events business: a feminist ethic of care analysis of building the purpose economy - Transformačná zmena prostredníctvom podnikania udalostí: feministická etika starostlivosti analýza budovania účelovej ekonomiky.

F. Higgins-Desbiolles - A critical framework for interrogating the United Nations Sustainable Development Goals 2030 Agenda in tourism - Kritický rámec pre skúmanie Agendy 2030 Organizácie Spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj v cestovnom ruchu.

F. Higgins-Desbiolles - Critical thinking to realize sustainability in tourism systems: reflecting on the 2030 sustainable development goals - Kritické myslenie na realizáciu udržateľnosti v systémoch cestovného ruchu: reflektovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.

F. Higgins-Desbiolles - Reconciliation Tourism: Tourism Healing Divided Societies! - Cestovný ruch zmierenia: Turizmus uzdravuje rozdelené spoločnosti!

 

Vojna v cestovnom ruchu

V zaujímavom za­myslení "The war on tourism" /Vojna v cestovnom ruchu/ Jim Butcher píše: cestovanie a cestovný ruch oslobodili ľudstvo, preto ich nemôžeme stratiť kvôli pandémii, čím jas­ne naznačuje, že sa musíme viac zamerať na oživenie ako na refo­rmu priemyslu. Covid-19 spôsobuje katastrofu pre cestovný ruch a pohostinstvá. Z krátkodobého hľadiska došlo k strate miliónov pra­co­vných miest a zničeniu podnikov. V stredno a dlhodobom hori­zon­te je pravdepodobná hlboká recesia, ktorá spôsobí trvalý dopad na kvalitu.

:: Slovensko > Cestovanie > Vojna v cestovnom ruchu

Turizmus a pohostenie sa spolieha na mobilitu a ľudský kontakt, dve veci, ktoré sa stali tvárou v tvár pandémii max. problematické. Niektorí sa obávajú, že sociálny dištanc prežije za hranicou Covid-19 ako novej kultúrnej normy vyvolanej strachom. Iní špekulujú o spôsoboch, ako správne umiestniť ľudí na pláži, v reštauráciách a v lietadlách. Iní píšu o tom, že z našej kultúry kde sú potriasanie a stisky rúk, objatia a bozky na líčka tradíciou, je už samotná poho­stin­nosť týmto vírusom ohrozená.

Zatiaľ čo bohatšie krajiny môžu byť schopné výrazne zmierniť najhoršie ekonomické dopady prostredníctvom opatrení, ktoré nemajú obdobu mimo vojny, budú mnohé turistické destinácie v menej bohatých krajinách zasiahnuté ešte viac. Toto zdôrazňuje nízka pravdepodobnosť, že dokážu nájsť na domácom trhu ces­tov­ného ruchu zdroje, ktoré budú kompenzovať straty z rozvinutej úrovne medzinárodného turizmu. Cestovateľská verejnosť Slo­ven­ska bude rozhodne výrazne strácať z dôvodu tohoto aspektu. Eko­nomické náhrady z otgoingu suplované incomingom sú zanedba­teľné napriek masovej marketingovej podpore vlády.

Ak niektorí predpovedajú, že krajiny ako napríklad Taliansko, kde je zvykom dovolenkovať doma, budú mať menšie straty, iní sú pesi­mis­ti aj pri takýchto svetových lídroch turizmu. Napriek dotáciam vlády na podporu domáceho cestovania, nepostačia vyťažené kapa­city počas troch týždňov, kedy dovolenkujú Taliani v Taliansku, na naplnenie rozpočtu, keď ide o25% sezóny. 70-80% tržieb sa nachá­dza v nejasných podmienkach daných blokáciou, resp. uvoľnením.

Prichádzajú nápady na pomoc tomuto odvetviu. Niektoré firmy umožňujú zákazníkom preniesť rezerváciu tohtoročnej dovolenky na budúci rok. Veľké a malé pohostinské podniky tiež aktívne po­nú­kajú svoje schopnosti a vybavenie v službách boja proti Covid-19. Celkovo sa však priemysel pripravuje na obrovský krach. Mnohí sa budú usilovať zabezpečiť, aby bolo zotavenie čo najrýchlejšie a naj­komplexnejšie.

Niektorí lídri v priemysle považujú pandémiu za príležitosť zasiah­nuť, trochu sa pretočiť a zmeniť smer. V ich prejave sa skloňuje slovo re­for­ma ako nevyhnutnosť v priebehu oživenia. A táto re­for­ma sa často teší na zmenšené odvetvie a nižšiu úroveň mobility vo voľnom čase.

Loby za reformu cestovného ruchu

Od 80. rokov 20. storočia existovala významná loby - predov­šet­kým na univerzitách, ale aj v mimovládnych organizáciách a medzi environmentálnymi skupinami v oblasti reformy cestovného ruchu. Aj keď je to priemysel, ktorý mnohým priniesol väčšiu slobodu a voľnosť, začalo sa na neho pozerať menej z hľadiska jeho eko­no­mic­ké­ho a kultúrneho potenciálu, a skôr ako na problém. Kniha Josta Krippendorfa z r. 1987 s názvom The Holiday Makers počítala s rastúcou kritikou masového cestovného ruchu a obhajobou etic­ké­ho a udržateľného cestovania, ktorá sa stala hlavným prúdom od 90. r. Na inom mieste som tvrdil, že to bola domýšľavosť založená na karikatúre vnímanej hrubosti más na ich sviatkoch.

Reformátori cestovného ruchu presadzujú etickejší priemysel na­la­dený na planetárne a miestne limity. Niektorí dokonca vidia Covid-19 v tomto ohľade ako neočakávanú „príležitosť“ . Jeden komen­tá­tor trvá na tom : „Všetko sa musí zmeniť: spôsob, akým letíme, spôsob stravovania, ako čakáme v rade - dokonca aj to, ako ideme na pláž. Možno sa bude musieť zmeniť náš samotný koncept do­vo­len­ky.“ Tvrdí, že „to bude pre nás pravdepodobne dobré“. Jadrom požiadaviek reformátorov cestovného ruchu je rast, náročný „kon­zu­miz­mus“ a podpora lokalizmu.

Po prvé, obhajcovia rastu v sieti politickej ekológie tvrdia, že „aj keď kríza Covid-19 skončí pomerne skoro, nemôžeme si dovoliť vrátiť sa na úroveň cestovania, s akou sa predtým stretla najmä najbohatšia časť svetovej populácie. Nie je to len kvôli sociálnym nepokojom, ktoré vyprovokoval nadmerný cestovný ruch, ale aj kvôli environmentálnym škodám v priemysle…, ktoré už boli nad rámec neudržateľnosti.“

Takéto sťažnosti sú neprimerané. Prevažná väčšina svetovej po­pu­lá­cie nie sú na cestách do zahraničia vôbec . Proti dopadom ces­tov­né­ho ruchu sa za veľmi zvláštnych okolností uskutočnili iba veľmi malé protesty.

Veľa medializovaných protestov v Barcelone proti prehnanému turistickému ruchu v roku 2017 pozostávalo iba zo štyroch alebo piatich podporovateľov Arrana Joventa, mládežníckeho krídla kan­di­dát­ky Candidatura d'Unitat Popular - strany, ktorej podiel na voľ­bách do miestnych volieb v roku 2019 bol nižší ako 4%. Tieto protesty predstavovali niečo viac, ako to, že aktivisti „prepadli“ autobusy alebo vyvesili nálepky s nápisom „turisti idú domov“ po celom meste. Zatiaľ čo rýchly rast masového turizmu v meste nevyhnutne vytvoril napätie a problémy, transformácia Barcelony za posledné desaťročia sa všeobecne považuje za úspech.

Navyše, rast by ochudobnil milióny. Z doterajších skúseností z programu Covid-19 určite vyplýva ponaučenie, že hoci môže nadmerný turistický ruch predstavovať výzvy, v porovnaní s „podturistikou“ uzamknutej Európy to vyzerá ako veľmi vážny problém.

Sieť politickej ekológie argumentuje za rast v kontexte celo­spo­lo­čen­ské­ho prechodu na „postkapitalizmus“. Pozoruhodne ako súčasť tejto výzvy požaduje „priame obmedzenie množstva hromadnej dopravy, najmä lietadiel, smerujúcich do daného cieľa“.

V minulosti sa už radikálne hnutia snažili prekonať kapitalizmus oslobodením výrobných síl od pút sociálneho systému. Dnešní postkapitalisti ale považujú uzamknutie za príležitosť poukázať na nebezpečenstvo našej zjavne nadmernej slobody. Zasadzujú sa za väčšie štátne obmedzenia mobility. To nemal Marx na mysli, keď špekuloval o postkapitalizme, v ktorom by bolo „možné, aby som dnes urobil jednu a zajtra inú vec, ráno poľoval, popoludní lovil ryby, večer choval dobytok.

Druhá hlavná kritika cestovného ruchu súvisí s konzumom. Aka­de­mič­ka Freya Higgins-Desbiolles hovorí, že hlavným problémom v oblasti cestovného ruchu je, kultúra, ideológie konzumu. Vďaka sociálnemu pokroku sa „vzorce spotreby, ktoré boli kedysi doménou bohatých, stali endemickými“. Je však nepochybné, že širšie sprís­tup­ne­nie privilégií bohatých je niečo, čoho sa treba obávať? Roz­ší­re­nie spotreby leteckej dopravy za posledných 60 rokov bolo sku­točne oslobodzujúcim fenoménom pre milióny ľudí.

Po tretie, ide o podporu lokalizácie. Nie je to ani zďaleka nové, ale reformátori Covid-19 považujú za ďalší dôvod, prečo ísť touto ces­tou. Sieť politickej ekológie tvrdí, že „toto úsilie by sa malo zamerať aj na premiestnenie hospodárskej činnosti, aby sa destinácie stali menej zraniteľnými voči nestálosti globálnych trhov všeobecne“. Pre Higgins-Desbiolles: „Mohli by sme sa dozvedieť, že cestovanie na veľké vzdialenosti nás nezastavilo v cestovaní; len nás to oživilo v bohatstve miestneho cestovania “. To nedáva zmysel. Aj keď ma prechádzky z môjho domu do krajiny (doteraz) udržiavali pri zmys­loch, prečo by sa mali podobné zážitky vnímať v protiklade s ces­to­va­ním do vzdialenejších krajín?

Celkovo by reformátorove návrhy „uchytiť sa v turistickom prie­mys­le na makroekonomickej a štrukturálnej úrovni“ stlmili nádeje mno­hých podnikov, malých aj veľkých, znovu sa etablovať a znovu ge­ne­ro­vať pracovné miesta. Chudoba by sa priamo zvýšila. Tvrdenie, že reforma cestovného ruchu je etickým alebo dokonca realistickým stavom, je nepravdivé. Naše úsilie by sa malo čo najskôr zamerať na obnovu cestovného ruchu. A za týmto účelom by sme mali pod­po­rovať rast, ambície a slobodu.

Autor: Jim Butcher - The war on tourism