19 apríla 2020

Socializácia cestovného ruchu

Socializácia cestov­ného ruchu pre sociálnu a ekologickú spravodli­vosť po COVID-19 by mohla obnoviť cestovný ruch smerom k lepšej budúcnosti, t.j. aby sa cestovný ruch mohol zodpovedať sociálnym a ekologickým limitom planéty.

:: Slovensko > Cestovanie > Socializácia cestovného ruchu

Socializácia cestovného ruchu

Pandémia COVID-19 z rokov 2019 - 2020 má potenciál zmeniť odvetvie cestovného ruchu, ako aj kontext, v ktorom pôsobí. Táto globálna kríza, v ktorej boli v mnohých častiach sveta zastavené cestovanie, cestovný ruch, pohostinstvá a udalosti, poskytuje prí­le­žitosť odhaliť možnosti v tomto historickom transformačnom oka­mihu. Kritická analýza cestovného ruchu týchto udalostí stručne odhaľuje spôsoby, ako cestovný ruch podporuje neoliberálne ne­spra­vodlivosti a vykorisťovanie.

Pandemická kríza COVID-19 môže ponúknuť vzácnu a neoceniteľnú príležitosť prehodnotiť a obnoviť cestovný ruch smerom k lepšej ce­ste do budúcnosti. Samotné „zodpovedné“ prístupy k cestovnému ruchu však neponúknu dostatočnú kapacitu na to, aby sa takýto re­set umožnil. Namiesto toho takáto vízia si vyžaduje rámec cesto­vné­ho ruchu zameraného na komunitu, ktorý predefinuje a pre­orien­tuje cestovný ruch na základe práv a záujmov miestnych spo­ločenstiev a miestnych národov. Teoreticky takýto prístup zahŕňa spôsob, akým by sa dal „socializovať“ cestovný ruch nedávnou verejnoprospešnou činnosťou. To je nevyhnutné pre to, aby sa cestovný ruch mohol zodpovedať sociálnym a ekologickým limitom planéty.

Celosvetové zastavenie cestovania

Príchod COVID-19 sa považoval za zlomový okamih. Pokiaľ ide o cestovný ruch, stalo sa nemysliteľné. Zatiaľ čo predtým priemysel zápasil s obavami z nadmerného cestovného ruchu, zrazu sme boli katapultovaní do kolapsu celého odvetvia. Je to tak preto, lebo se­ktory cestovného ruchu, pohostinstiev a podujatí boli ochromené vlá­dnymi snahami o obmedzenie a kontrolu pandémie.

Uzatvorili sa hranice, zakázalo sa cestovanie, obmedzili sa spolo­čen­ské aktivity a ľuďom bolo povedané, aby zostali vo svojich domovoch. Pri uskutočňovaní týchto opatrení sa vlády na celom svete snažia nájsť rovnováhu medzi udržaním ich ekonomiky v chode a prevenciou nebezpečnej úrovne nezamestnanosti a depri­vá­cie, zatiaľ čo sa snažia reagovať na naliehavé požiadavky v oblasti verejného zdravia, ktoré sú nevyhnutné na zabránenie kolapsu zdravotných systémov a hromadným úmrtiam.

Za takýchto zložitých okolností je zrejmé, že uplynula jedna éra, je však príliš skoro na to, aby sme určili, čo sa objaví. Vo svete, kde rastúca nerovnosť viedla k obrovskému počtu zraniteľného obyva­teľ­stva, je zrejmé, že pandémia COVID-19 a kroky na riešenie jej šírenia neprimeraným a smrteľným spôsobom ovplyvňujú tieto zraniteľné spoločenstvá (pozri napr. Evelyn, 2020; Kazmin, 2020).

Aj keď by sa mohlo zdať, že uprostred globálnej krízy majú obavy z cestovného ruchu druhoradý význam, nemusí to byť nevyhnutne pravda kvôli významnej úlohe, ktorú cestovný ruch zohral v plá­noch hospo­dárskeho rastu a rozvoja mnohých národov. Medziná­rod­ný a domáci cestovný ruch bol účinne odstavený ako nešťastné obete krízy. Svetová organizácia cestovného ruchu UNWTO 2020 tvrdila, že „náš sektor bol najviac zasiahnutý krízou“, a navrhla program obnovy.

Rastúca nezamestnanosť, hospodárske škody a nestabilita a bez­pre­ce­dentná veľkosť vládnych intervencií zameraných na riešenie hospodárskej krízy poukazujú na to, že cestovanie, cestovný ruch a pohostinstvo sú piliermi mnohých ekonomík po celom svete.

Úsilie o návrat CR do starých koľají

Cestovný ruch a jeho pridružené odvetvia už predtým zažili početné krí­zy, vrátane tsunami v roku 2005 v oblasti Indického oceánu, do­pa­dov teroristických útokov „z 11. septembra“ na USA v roku 2001 a predchádzajúcich pandémií, ako napríklad kríza prasacej chrípky z roku 2009. Na základe týchto skúseností sa vyvinul súbor ná­stro­jov na riadenie rizika, zmierňovanie dopadov a zotavenie sa z krízy (napr. Lynch, 2004 ), ako aj nedávne zameranie na odolnosť (Hall et al., 2018 ). Pandémia COVID-19 má však oveľa väčší rozsah ako predchádzajúce krízy kvôli svojmu globálnemu rozsahu a roz­siah­lemu zastaveniu cestovania, podnikania a životných aktivít.

Je predvídateľné, že priemyselné odvetvia, ako je cestovný ruch, sa bude usilovať o návrat k obvyklému stavu a hľadať podiel vládnych stimulačných balíkov a intervencií. Napríklad jedna z najväčších svetových nadnárodných spoločností v oblasti cestovného ruchu, Tui, hľadá pomoc od britskej a nemeckej vlády a naznačila, že zni­žuje náklady na svoje globálne operácie (Hancock, 2020 ).

Letecké spoločnosti na celom svete sa prezentujú ako aspekty kritickej dopravnej infraštruktúry a tiež hľadajú vládne záchranné balíčky a balíčky. Letecká spoločnosť Qantas Airlines je jedným z príkladov, ktorý je kritizovaný za tvrdé škrty v zamestnancoch pri hľadaní štátnej pomoci napriek rekordným ziskom v minulých rokoch (Butler, 2020).

Správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uvádza: „Priemysel sa teraz zameriava na zabezpečenie kontinuity podnikania aj napriek kríze“ (OECD, 2020 , s. 6). Vzniká otázka, aká bude rovnováha medzi podporou nadnárodných spoločností cestovného ruchu, malými podnikmi v cestovnom ruchu, zrani­teľ­nými pracovníkmi cestovného ruchu a cieľovými komunitami v prostredí, ktoré spochybňuje samotné základy súčasných eko­no­mic­kých systémov?

Napriek takémuto úsiliu umožniť čo najskôr návrat k „obvyklému stavu“ niektorí to označili za transformačný moment otvárajúci možnosti obnovenia cestovného ruchu. UNWTO sa chopila tejto rétoriky: "Turizmus má potenciál zotaviť sa a znovu sa etablovať ako kľúčová súčasť národných ekonomík a širšej agendy trvalo udržateľného rozvoja."

Táto kríza môže tiež ponúknuť jedinečnú príležitosť na formovanie odvetvia, aby sa zabezpečilo, že nielen rastie, ale rastie aj lepšie, pričom prioritou je inkluzívnosť, udržateľnosť a tiež zodpovednosť. Okrem toho by sa pri budovaní budúcnosti mala venovať osobitná pozornosť budovaniu odolnosti a podpore udržateľnosti na všetkých úrovniach (UNWTO, 2020b, s. 33).

Ekologická a sociálna nespravodlivosť

Mali by sme si byť kriticky vedomí cieľov tejto rétoriky zo strany priemyslu, ktorý odolával podstatným zmenám napriek rozšírenej kritike a dokonca protestom a nepokojom (Cassinger, 2019 ; Hig­gins-Desbiolles, 2008).

Táto analýza sa zameriava na problém cestovného ruchu v neo­li­be­rálnych kontextoch a ponúka prípadovú štúdiu odvetvia výletného cestovného ruchu, aby ilustrovala, ako z toho vyplýva ekologická a sociálna nespravodlivosť.

Po úvahách o tom, že kríza ponúka príležitosť na obnovenie ces­tov­ného ruchu, tento článok odhaľuje falošný prísľub „zodpovedných“ riešení cestovného ruchu. Namiesto toho táto práca vychádza z nedávnej analýzy predefinovania a preorientovania cestovného ruchu a ponúka nové pohľady na prehodnotenie cestovného ruchu jeho „socializáciou“. Takéto úsilie je dôležité v tomto okamihu, keď sú možnosti transformačných zmien možné vďaka prerušeniu ob­chod­nej činnosti pandémie ako obvykle.

Pokračovanie, ďalšie štúdium

F. Higgins-Desbiolles - Socialising tourism for social and ecological justice after COVID-19 - Socializácia cestovného ruchu pre sociálnu a ekologickú spravodlivosť po COVID-19.

F. Higgins-Desbiolles - The “war over tourism”: challenges to sustainable tourism in the tourism academy after COVID-19 - Vojna o cestovný ruch; výzvy pre trvalo udržateľný cestovný ruch v akadémii cestovného ruchu po COVID-19.

F. Higgins-Desbiolles - Transformative change through events business: a feminist ethic of care analysis of building the purpose economy - Transformačná zmena prostredníctvom podnikania udalostí: feministická etika starostlivosti analýza budovania účelovej ekonomiky.

F. Higgins-Desbiolles - A critical framework for interrogating the United Nations Sustainable Development Goals 2030 Agenda in tourism - Kritický rámec pre skúmanie Agendy 2030 Organizácie Spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj v cestovnom ruchu.

F. Higgins-Desbiolles - Critical thinking to realize sustainability in tourism systems: reflecting on the 2030 sustainable development goals - Kritické myslenie na realizáciu udržateľnosti v systémoch cestovného ruchu: reflektovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.

F. Higgins-Desbiolles - Reconciliation Tourism: Tourism Healing Divided Societies! - Cestovný ruch zmierenia: Turizmus uzdravuje rozdelené spoločnosti!

 



7 komentárov:

  1. kríza COVID-19 môže ponúknuť vzácnu a neoceniteľnú príležitosť prehodnotiť a obnoviť cestovný ruch smerom k lepšej ceste do budúcnosti.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Aby sa cestovný ruch mohol zodpovedať sociálnym a ekologickým limitom planéty

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Uzatvorili sa hranice, zakázalo sa cestovanie, obmedzili sa spolo­čen­ské aktivity a ľuďom bolo povedané, aby zostali vo svojich domovoch.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. je zrejmé, že kroky na riešenie pandémie neprimeraným a smrteľným spôsobom ovplyvňujú zraniteľné spoločenstvá pracovníkov CR.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Aj keď by sa mohlo zdať, že uprostred globálnej krízy majú obavy z cestovného ruchu druhoradý význam, nemusí to byť nevyhnutne pravda kvôli významnej úlohe, ktorú cestovný ruch zohral v plá­noch hospo­dárskeho rastu a rozvoja mnohých národov.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Rastúca nezamestnanosť, hospodárske škody a nestabilita a bez­pre­ce­dentná veľkosť vládnych intervencií zameraných na riešenie hospodárskej krízy poukazujú na to, že cestovanie, cestovný ruch a pohostinstvo sú piliermi mnohých ekonomík po celom svete.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Preto Svetová organizácia cestovného ruchu UNWTO v r. 2020 navrhla program obnovy.

    OdpovedaťOdstrániť